Diacom Urmium
Diacom je prístroj, ktorý funguje na základe nízkofrekvenčnej procedúry, ktorá je pomerne mladou metódou pôsobenia na organizmus človeka, ale jej výsledky ohromujú.
Princíp biorezonancie je možné vysvetliť na príklade z bežného života. Každý, kto sa už hojdal na hojdačke, si vie predstaviť, čo sa deje pri hojdaní. Každá hojdačka má svoje vlastné kmity, ak na ňu nepôsobia žiadne vonkajšie sily. V reálnom svete tento ideálny stav neexistuje. Keď sa rozhojdáme a potom zostaneme na sedadle iba pasívne sedieť. Postupne bude hojdanie ( kmitanie ) ustávať, až nakoniec úplne zastaneme. Fyzika tento jav pomenovala ako tlmené kmitanie.
Zo skúseností s hojdaním vieme, že ak by sme chceli udržať hojdačku v stálom pohybe, musíme pôsobiť nejakou silou, aby sme prekonali tlmiace účinky. Pôsobením takejto sily na hojdačku ( či už tak, že nás niekto hojdá, alebo sami sa rozhojdávame zmenou ťažiska) sa dostane hojdačka do netlmených kmitov – kmitá stále. To znamená, že periodickým pôsobením nejakej sily vzniká vynútené kmitanie. Ak sa frekvencia vynúteného kmitania rovná frekvencii vlastných kmitov v tom prípade vzniká rezonancia.
Pozrime sa teraz , ako sa vysvetľuje rezonancia v živých organizmoch. Dnešná veda dokázala, že každá živá bunka má svoje vlastné kmity, pričom rôzne druhy buniek majú rôznu frekvenciu kmitania. Pre každú živú bunku je životne dôležité, aby stále kmitala vo svojej frekvencii a nezastavila sa. Tak ako je dobré, keď hojdačka sa stále hojdá a nezastavuje sa.
Vyživovaním buniek sa im dodáva energia, ktorá zabezpečí potrebné vynútené kmitanie s rovnakou frekvenciou, ako sú vlastné kmity buniek a vzniká potrebná biorezonancia. Dodaná energia teda zabezpečuje prekonanie vonkajších tlmiacich síl, ktoré ovplyvňujú bunky. Zdravé bunky v ľudskom tele si takto pomocou biorezonancie udržujú svoju frekvenciu kmitania. Pomocou týchto kmitov bunky v tele aj medzi sebou komunikujú. Toto je ideálny stav, ktorý však v živote neexistuje.
Ako to teda je?
V reálnom živote dochádza k rušeniu a zoslabovaniu týchto kmitaní pôsobením kmitania buniek živých organizmov, ktoré sú škodlivé pre naše telo. Sú to rôzne parazity, baktérie, vírusy, plesne, alergény … V analógii na našu hojdačku by sme mohli povedať, že tieto organizmy pôsobia ako poškodené ložiská hojdačky. Alebo pôsobia ako nejaká pružina, ktorá brzdí hojdačku. Prípadne pôsobia až tak, akoby sme do cesty hojdačke postavili nejakú pevnú prekážku, do ktorej hojdačka vždy narazí a zastane.
Tieto pozorovania a skúmanie buniek vyústili do viacerých objavov a vynálezov. Avšak, ako to vo väčšine takýchto príkladov býva, čakali dlhšiu dobu na svoje praktické využitie.
Uvedenú teóriu rozpracovali do praktického využitia vedci z Omského technického inštitútu v Rusku. Okrem už známych objavov zapracovali do celého systému nevyužité možnosti a kapacitu nášho mozgu. Vedci tvrdia, že aj tí najschopnejší z nás dokážu využiť svoj mozog sotva na 6 – 8 %. Kolektívu lekárov, inžinierov, programátorov a technikov sa podarilo nájsť spôsob komunikácie medzi počítačom a mozgom pomocou elektromagnetických vĺn.
Vygenerovaním požadovaných vĺn sa vlastne opýtame mozgu, v akom stave je niektorý konkrétny orgán, resp. aké sú momentálne kmity buniek tohto orgánu. Keďže mozog, ako centrálna riadiaca jednotka tela, vie úplne všetko o svojich bunkách, vyšle odpoveď. Táto nám počítač preloží z elektromagnetických vĺn do pre nám zrozumiteľnej reči.
Na týchto základoch sa im podarilo zostrojiť geniálny prístroj DIACOM, ktorý prvotne bol vyvinutý pre potreby kozmonautov na zabezpečenie dobrého zdravotného stavu pri ich dlhodobom pobyte vo vesmíre, kedy boli odkázaní iba na seba. DIACOM má 3 základné funkcie. Môžeme ďalej pokračovať v objasňovaní jeho funkcií na príklade hojdačky.
1. PRVÁ FUNKCIA DIACOMU
Zistenie stavu orgánov a prítomnosť narušiteľov: baktérií, vírusov, parazitov, plesní …
Diacom v prvom rade dokáže zmerať momentálny stav kmitania buniek v našom tele. Po zadaní konkrétneho orgánu zistí stav jeho buniek a porovná ich s kmitaním zdravej bunky. Môžeme to porovnať so stavom, že sa pozrieme na našu hojdačku a vidíme, či sa hojdá optimálne, alebo jej kmity slabnú. Ak Diacom zistí, že biorezonancia sledovaných buniek je narušená, dokáže zistiť a presne určiť podľa zmerania frekvencie cudzích buniek, o aký typ narušiteľa ide. Väčšinou sú to baktérie, vírusy, parazity, plesne… Aj pozorovaním hojdačky dokážeme zistiť, prečo nekmitá optimálne – poškodené ložiská, iné tlmiace sily hojdania…
2. DRUHÁ FUNKCIA DIACOMU
Rozkmitanie poškodených buniek do optimálnej frekvencie
Diacom po zistení stavu kmitania sledovaných orgánových buniek a vyhodnotení dokáže pôsobiť priamo energiou na tieto bunky a rozkmitať ich do optimálnej frekvencie. Väčšinou náš organizmus funguje tak, že keď sa frekvencia kmitania buniek už dosť odlišuje od optimálnych kmitov, dostavujú sa bolesti. To je pre nás výstraha, aby sme niečo robili. Praktický výsledok tejto funkcie je, že po cielenom dodaní energie a rozkmitaní oslabených buniek sa aj bolesti stratia. Je to akoby sa pri spomaľovaní hojdania okamžitým pôsobením vonkajšej sily hojdačka znovu rozhojdala (napr. niekto do nás strčí a rozhojdá nás).
3. TRETIA FUNKCIA DIACOMU
Odstránenie narušiteľov
Každému v prípade hojdania musí byť jasné, že aj po takomto rozhojdaní príde veľmi rýchlo znovu k zastaveniu hojdania, pokiaľ neodstránime príčinu brzdenia. Pri hojdačke to môže byť výmena ložísk alebo púzdier, odstránenie nejakých vonkajších brzdiacich účinkov atď. V prípade odstránenia tlmiacich účinkov na kmitanie našich buniek Diacom využíva to, že dokázal v prvom kroku vyhodnotiť, čo spôsobuje tlmenie a pozná frekvencie kmitania buniek týchto narušiteľov. Pôsobením opačnej frekvencie ku kmitaniu týchto buniek spôsobí úplné zastavenie kmitania a tým ich odumretie . Znovu si to môžeme predstaviť na hojdačke, ako pôsobením sily proti hojdaniu ju dokážeme až úplne zastaviť. Keďže vlastné kmity našich telesných buniek a vlastné kmity buniek spomínaných našich nepriateľov sú úplne odlišné, nehrozí pri pôsobení na tieto bunky ohrozenie a zastavenie kmitania aj našich buniek.
Takto opravená hojdačka a znovu rozhojdaná do svojich optimálnych frekvencií je potom schopná príjemného hojdania až dovtedy, kým sa opäť neobjavia nejaké poruchy a tlmiace faktory. Po takejto zložitejšej oprave však môžeme aj pristúpiť trochu zodpovednejšie k pravidelnej údržbe, aby sa doba medzi opravami čo najviac predĺžila. Môžeme ju pravidelne mazať, nepreťažovať, nenechávať ju zbytočne vystavenú nepriaznivému počasiu atď. To isté platí aj o našich bunkách. Môžeme zmeniť životosprávu, upraviť výživu buniek (stravu), zvýšiť pohyb, znížiť stres, zaradiť rôzne výživové doplnky…
Spomínané príklady sú použité v snahe čo najjednoduchšie vysvetliť princíp využitia biorezonancie a možnosti prístroja DIACOM. Samozrejme, že ľudský organizmus nie je jednoduchá hojdačka, ale je to zložitý komplex rôzne kmitajúcich hojdačiek, kyvadiel a mechanizmov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Podstatné však je, že máme v rukách prístroj, ktorý pri dodržaní trpezlivosti a disciplíny je schopný veľa porúch nielen odhaliť, ale aj zabezpečiť nápravu.